Svet dokážeme meniť, usmerňovať alebo pretvárať iba vtedy, ak budeme poznať skutočný stav, v ktorom sa nachádza a dôvody, ktoré k tomu stavu viedli.

Nerobme si žiadne ilúzie, stav dnešného sveta je neutešený v mnohých oblastiach ľudského bytia. Tridsať šťastných rokov kapitalizmu skončilo niekedy v polovici sedemdesiatych rokov 20. storočia. V tomto období mal kapitalizmus ešte ľudskú tvár, v Európe prevládal sociálny štát založený na rozumnej dohode medzi pracujúcimi a zamestnávateľmi, čo pramenilo z ťažkých skúseností z vojny, existencie socialistického bloku a silného postavenia odborov.

Všetko sa zmenilo nástupom pravicových neoliberálnych princípov reprezentovaných najmä politikmi ako Ronald Reagan alebo Margaret Thatcherová. Postupnú likvidáciu sociálneho štátu znásobila postupujúca globalizácia, rozpad Východného bloku, ako aj kompromisná politika tradičných európskych sociálnych demokracií. Významne k tomu prispelo presúvanie daňového zaťaženia na plecia obyčajných zamestnancov – podiel bohatých na platení daní klesol, zatiaľ čo podiel vybratých daní od zamestnancov (pri stagnácii platov) stúpol.

Tak svet dospel do dnešnej podoby, ktorú výstižne charakterizuje český sociológ Jan Keller vo svojej knihe „Tri sociálne svety“. Prechádzame zo spoločnosti obyčajnej (prirodzenej) nerovnosti do spoločnosti absolútnej sociálnej, ekonomickej a politickej nesúmeriteľnosti. Každý z troch najbohatších ľudí na planéte má väčší majetok, než je súhrn všetkého bohatstva 48 najchudobnejších štátov sveta! Spoločnosť sa rozdelila na tri samostatné svety. S príslušníkmi absolútnej mocenskej a majetkovej elity sa ani nie je možné stretnúť. Verejne známa je iba pomocná elita - ľudia v politike, ekonomike, v manažérskych funkciách, v médiách, ktorí vykonávajú príkazy skutočnej elity. Na druhej strane sú spoločensky vylúčení, vykonávajúci podradné práce, alebo nepracujúci vôbec. (napríklad vo Francúzsku títo tvoria 20% spoločnosti, zatiaľ čo elita 1 - 2 % spoločnosti). Medzi elitou a spoločensky vylúčenými sa nachádza stredná trieda, ktorá by mala stabilizovať celú spoločnosť. V posledných desaťročiach príjmy strednej triedy nerastú, skôr klesajú a jej zadĺženosť rastie. A čoraz viac príslušníkov strednej vrstvy sa prepadá medzi spoločensky vylúčených.