Ing. Jozef Ďurica , č. 1

Vyštudoval Vysokú školu dopravy a spojov v Žiline v odbore organizácia a riadenie. Už vtedy aktívne pracoval vo vysokoškolskom hnutí. Po škole pracoval v Drevoindustrii, š.p. Žilina na pozícii systémového inžiniera a neskôr ako vedúci výchovy a vzdelávania na personálnom úseku. Po troch rokoch bol uvoľnený pre prácu v detskej a mládežníckej organizácii – ako predseda okresného výboru SZM v Žiline. Na základe dosiahnutých výsledkov prešiel do Bratislavy, kde bol zvolený za tajomníka Slovenského ústredného výboru SZM, predsedu slovenského ústredia vysokoškolákov a podpredsedu československého ústredia vysokoškolákov. Neskôr ho zvolili za predsedu Slovenského ústredného výboru SZM a podpredsedu ústredného výboru SZM. Bol iniciátorom a tvorcom aktivít mládeže v ochrane životného prostredia hnutím „Strom života“, brigádnického hnutia pri výstavbe diela Gabčíkovo – Nagymáros, výstavby mosta mládeže – terajšieho Lafrancony, ako aj rôznych festivalov záujmovej činnosti.

Zároveň bol poslancom Národnej rady. Od roku 1988 absolvoval stáž na ekonomickom oddelení ÚV KSS a začiatkom roku 1989 bol zvolený za tajomníka MV KSS pre ekonomiku, obchod a služby na území Bratislavy, ako najmladší v Československu.

Po roku 1989 sa až do súčasnosti politicky neangažoval. Pôsobil v privátnej sfére, predovšetkým vo firmách so zahraničnou majetkovou účasťou. Prešiel pozíciami obchodného zástupcu, zakladateľa ako aj konateľa takýchto spoločností.

Prečo sa vrátil do politiky?

„Pozoroval som kroky a výsledky práce politikov, ktorí na období spred novembra 89 nenašli nič dobré a sľubovali občanom konečne svetlú, slobodnú a bohatú budúcnosť. Nedodržané sľuby a výsledky ich politickej práce, ktorú už majú ako výhodné dlhodobé zamestnanie ma zdvihli z „pasivity“. Aby som sa stal svedomím generácie, ktorá väčšinu svojho aktívneho života prežila v minulom spoločenskom systéme, pomáhala budovať krajinu, ktorú si rozdelilo pár vyvolených alebo zahraničné korporácie. Chcem sa pokúsiť v kontinuite generácií vrátiť ľuďom väčšie životné istoty, dôstojnosť, väčšiu solidaritu a slušnosť v politike, ktorá bude o ľuďoch a s ľuďmi.“