Žijeme v dobe, keď sa prevažná väčšina z nás takmer denne stretáva s pocitom neistoty a strachu. Strachu zo straty zamestnania, z toho, či si pre svoj vek prácu ešte nájdeme, strachu, aby sme neochoreli, lebo kolabuje zdravotníctvo. Strachu o naše deti, či nepôjdu na ulicu, ak nebudú môcť, nie vlastnou vinou, splácať hypotéku, strachu z toho, aká perspektíva čaká naše vnúčatá. Jednoducho žijeme v strese z obáv o zajtrajšok.
Je načase položiť si otázku: Zaslúžili sme si takýto život?
Máme sa zmieriť s tým, že toto je daň za toľko skloňovanú slobodu a demokraciu?
Alebo je to preto, že doterajšie politické garnitúry prestali robiť politiku pre svojich voličov? Väčšina z tých, ktorí sa im tak vľúdne opäť budú prihovárať, už túto krajinu riadili.
Jedni tvrdili, že si treba stále uťahovať opasky a uskromňovať sa. Oni zatiaľ rozpredali bohatstvo krajiny, vybudované v toľko odsudzovanej minulosti. Umožnili tak zisky presmerovať do zahraničia, a nie do štátnej pokladne.
Druhí, navonok, občanom opasky povolili. V závere ich vládnutia sme sa dozvedeli, ako krajinu zadlžili a splácanie dlhov presunuli na budúce generácie. Zároveň sme s údivom sledovali, ako sa ukrajovalo zo štátneho cez predražené tendre a kapitál sa prelieval k vyvoleným jednotlivcom.
Boli aj takí, ktorí sa chopili vládnutia, ale nevedeli ako spravovať krajinu. Vedeli len to, že všetko chcú a budú robiť inak, ako tí, čo v minulosti každému zabezpečili prácu, umožnili vzdelanie, bezplatnú zdravotnú starostlivosť, riešili s mladými rodinami bytovú otázku (aj keď len v „králikárňach“), zveľadili poľnohospodárstvo, zabezpečili kvalitnú potravinovú bezpečnosť a postavili priemyselné fabriky. Áno, aj s chybami a nedostatkami, ktoré bolo treba odstraňovať. Nie však odhodiť a zriecť sa všetkého, odsúdiť to ako zločin a ľuďom sľubovať zázračnú budúcnosť.
Je načase politikov vymeniť. Otvorene im dať vedieť, že sklamali a nemajú už morálne právo viesť túto krajinu. Nepreukázali, že dokážu zabezpečiť dôstojný život všetkým občanom, a nie len skupine vyvolených.
Stav, v ktorom sa nachádzame je deprimujúci. Musíme veriť, že sa dá zmeniť. My to chceme urobiť!
V každej dobe v štádiu bezvýchodiskovosti to boli občania, ktorí zobrali svoj osud do vlastných rúk, dosiahli zmenu a nastavili nový spoločenský poriadok.
Takouto príležitosťou sú aj nadchádzajúce voľby. Je nevyhnutné, aby do politiky prišli noví ľudia, nové strany, nový štýl. Aby sa politika stala službou pre občana, a nie prostriedkom moci!
Na prvom mieste musí byť občan a jeho silný štát, ktorý mu zabezpečí základné istoty.
Strana demokratickej ľavice sa chce pričiniť o vybudovanie silného a bohatého štátu, ktorý bude slúžiť svojim občanom. Poučená z chýb z minulosti a zložená z nových ľudí, sa opätovne uchádza o dôveru.
Práve poznanie minulosti, jej dobrých aj zlých stránok, chápajúc súčasnú domácu a svetovú realitu v kontinuite generácií, chce byť v budúcnosti predvojom nádeje a dôvery občanov.
Nádeje, že sa pričiní o zmenu smerovania spoločnosti tak, aby bola vybudovaná na princípoch solidarity, súdržnosti, spravodlivosti, rovnosti príležitostí a politickej, náboženskej, rasovej a národnostnej znášanlivosti.
Tézu „občan, staraj sa o seba ako vieš“, chceme nahradiť ideou „budujme si svoj štát, ktorý nám bude garantovať primerane dôstojný život“.
Volebný program SDĽ je programom pre všetkých ľudí. Pre tých, ktorí sú v spoločnosti nedocenení, ktorí žijú v nedôstojných podmienkach a ktorí prichádzajú o svoje práva a istoty. Aj pre tých, ktorí chcú zmeniť súčasnú situáciu v krajine, zlepšiť si svoju životnú úroveň a zabezpečiť si istoty a dôstojnú budúcnosť.
Hlavným cieľom Strany demokratickej ľavice je:
Zabezpečiť dôstojný život všetkých občanov Slovenska
Celý volebný program môžete nájsť tu: Volebný program SDĽ 2012