Nespokojnosť s vývojom diania na Slovensku ma priviedla k rozhodnutiu vstúpiť do politiky. Dospel som k presvedčeniu, že nastal čas, aby nová generácia začala meniť to, čo sa ľuďom v spoločnosti nepáči. Sú už sklamaní z 20-ročného neplnenia sľubov a ja rozumiem ich skepse. Práve tá je dôvodom tohto vážneho kroku v mojom živote. Mám dostatok energie, schopností a viery v ideál spoločnosti, ktorá si váži Človeka. Verím totiž, že ľudia sú dobrí a chcú žiť spokojne vo svojich rodinách. Chcú vychovávať deti a mať zamestnanie, za ktoré je slušne zaplatené. Náš štát musia viesť osobnosti, na ktoré môžeme byť hrdí a ktoré predstavujú morálne i hodnotové vzory správania.

Som absolvent Ekonomickej univerzity a zastával som pozíciu predsedu predstavenstva slovenskej spoločnosti s medzinárodným  pôsobením. Na tento významný a silný post som sa vypracoval vlastným úsilím, bez akýchkoľvek finančných a iných intervencií niekoho iného. Avšak nebolo by to možné bez mnohých ľudí, ktorí ovplyvnili môj život. Starí rodičia, u ktorých som v detstve trávil prázdniny na dedine. Moji skvelí rodičia, ktorí ma s láskou vychovávali a dali mi korene aj krídla. Môj mladší brat, pri ktorom som sa naučil, že v živote máme aj zodpovednosť jeden za druhého. Moja manželka, ktorá ma podporuje vo všetkom čo robím. Skauting, ktorý formoval moje názory na život v mladosti a v ktorom som sa naučil pokore a starostlivosti o ľudí a prírodu okolo nás. A stovky ďalších ľudí, s ktorými som sa stretol počas môjho pôsobenia na Slovensku, v Čechách, na Ukrajine a v Rumunsku, pre ktorých sa oplatí nepoľaviť v tvorení lepšej budúcnosti pre nás všetkých.

K svojim povinnostiam som vždy pristupoval zodpovedne. Už v mladosti som spoluorganizoval skautské tábory, kde sme mali zodpovednosť za malé deti, ktoré žili niekoľko týždňov v súlade s prírodou a zažívali svoje prvé dobrodružstvá. Na strednej škole som ako predseda študentského parlamentu organizoval protest proti odvolaniu našej pani riaditeľky arogantnou mocou vtedajšej vlády. Potom ako sa nás stretlo takmer 3000 mladých ľudí pred Krajským úradom, aby sme vyjadrili protest proti tomuto kroku, nám ju opäť vrátili. Na univerzitné štúdium som si zarábal manuálnou prácou v zahraničí. Počas štúdia som víťazil v odborných súťažiach, získal som prvé miesto v súťaži HVB banky či švajčiarskej Vontobel Bank Zürich. Za svoje výsledky na vysokej škole som bol ocenený Cenou prezidenta Slovenskej republiky, ktorý ma vyhlásil za Študentskú osobnosť roka. V mojej práci som prijal výzvu ísť založiť dcérske spoločnosti na ukrajinský a rumunský trh, kde som žil so svojou manželkou a úspešne rozvinul najväčšiu spoločnosť v našom segmente a zabezpečil tak pracovnú príležitosť pre tisíce ľudí. Ovládam cudzie jazyky a precestoval som takmer celý svet. A dnes poznám jeho bohatú i chudobnú stránku.
Solidarita a vnímavosť k problémom ľudí nie sú pre mňa frázou, ale životným postojom. Rodičia ma vychovali k zodpovednosti, ktorá je sestrou slobody. Preto sa celý život usilujem pomáhať ľuďom, pretože znásobovanie ich spokojnosti a obyčajného ľudského šťastia považujem za najväčšie bohatstvo, ktoré nikdy nepodľahne inflácii.

Dosiahol som významnú kariéru a napriek tomu ju s podporou manželky opúšťam preto, aby som svojím pričinením prispel k zlepšeniu súčasného diania na Slovensku.

Mám rád Slovensko a jeho ľudí, ktorí si zaslúžia dôstojný život. Apelujem na tých, ktorí veria, že Slovensko môže byť lepšia krajina: Nech sa na Slovensku konečne začne žiť Sociálne, Dobre, Ľudsky.

Nepoľavím, kým Slovensko takým nebude!
 
Ing. Marek Blaha, podpredseda SDĽ